23.02.2014 Pado a riko2 zbořili arcizříceninu s 87492 ČP!
Blahopřejeme k slavnému vítězství a s těšíme se na jejich vyprávění!
Blahobřejeme Pado a riko2!
Re: Blahobřejeme Pado a riko2!
Kráľ stál na terase svojej záhrady a kochal sa tou krásou, ktorú vykúzlila príroda v tomto ročnom období. Aj kráľovná bola unesená nádherným počasím a patrične si ho užívala sediac na lavičke nasávajúca teplé lúče slnka. Všade by mala byť však biela perina, ale tento rok nie, tento rok je iný a to ani netušili ako. Kráľ si prisadol k svojej kráľovnej, chcel byť chvíľu pri nej keďže sa večer vrátil neskoro z návštevy svojho priateľa a spojenca kráľa cruefaca, ten sa dnes skoro ráno vydal zo svojou armádou na sever tak mu bol zapriať veľa šťastia. Posledné dni trávi s kráľovnou veľmi málo času tak dnes by jej to chcel vynahradiť, ale v tom ich niečo vyrušilo. Bol to krik, ktorý sa rozliehal celou záhradou: „Pane, pane!“...kričal niekto. Panovník vstal, otočil sa a uvidel priamo k nim utekať svojho verného zbrojnoša. Ten dobehol, pár sekúnd lapal po dychu a potom oznámil: „Pane prišiel kráľ Pado a veľmi nalieha na stretnutie s Vami.“ „V poriadku.“ prikývol kráľ, smutne pozrel na kráľovnú ,ktorá mu pohľad opätovala a prikývla akoby mu dávala súhlas aby ju mohol opäť na chvíľu opustiť. Kráľ Pado osobne a neohlásený premýšľal kým sa ponáhľal do hradu privítať vzácneho hosťa. Pado už nervózne prestupoval v trónnej sále a netrpezlivo čakal na Rika, počul už kroky, ktoré sa rozliehali po celom hrade. Vtom zaškrípali pánty na veľkých drevených dverách ,ktoré sa otvorili a do sály vkročil rýchlym krokom Riko. Pado mu vyšiel oproti a v strede sály sa zvítali. „Čo je také naliehavé, že si sem meral takú dlhú cestu?“ pýta sa ho Riko a rukou mu ukazuje na dvere do miestnosti s veľkým okrúhlym stolom. Pado vojde dnu po pravej strane vidí krb, ale čo ho zaujme je veľká mapa celého sveta, všetky kráľovstvá jedno vedľa druhého. Položí niečo na stôl a vraví „Vrátil sa.“ Riko sa uprene pozrie na Pada a krúti hlavou: „Kto sa vrátil?“ Ale v tom prešiel jeho zrak po veci čo Pado položil na stôl a bolo mu jasné kto sa vrátil. „Pán monštier je späť a usadil sa tento krát práve tu.“, podíde Pado k úchvatnej mape a ukáže prstom dolu na jeho južnú časť kráľovstva. „Dnes ráno“...pokračuje Pado...“sa vrátili moji prieskumníci, vlastne len jeden sa vrátil zvierajúc tajomný predmet v ruke a mne bolo hneď jasné čo sa deje. Preto som rýchlo ako som len mohol osobne prišiel, aby som ťa požiadal o spoluprácu a rýchlu akciu pretože moja Vojvodkyňa Nimel je bohu žiaľ na výprave ďaleko na západe s veľkou časťou mojej armády. Preto pôjde s nami Ardanen, moja druhá Vojvodkyňa.“ „V poriadku.“ prikývol Riko. „Dáme sa hneď do toho.“ Odprevadil Pada k bráne, ktorý nasadol na svojho koňa. „Stretneme sa pri mojom hrade.“ Kričal Pado cválajúc preč.
Riko stál pred bránou svojho mohutného hradu a netrpezlivo čakal na príchod svojej armády na čele s Electrou, ktorá sa vracia z úspešnej výpravy. Chodí sem a tam občas zdvihne hlavu a pozrie do diaľky či už neuzrie víriaci sa prach spod kopýt koní vracajúcej sa armády. Stále nič, dlhšie už čakať nemôže, prikazuje vyslať posla k Electre, aby prišla rovno k Padovmu hradu. Zbrojnošovi prikázal zhromaždiť armádu, ktorá je bojaschopná a sám kráľ zamieril po točitom schodisku niekam dolu do útrob hradu. Mieril do zbrojnice. Ako ide nižšie a nižšie po schodoch cíti ako sa mení vzduch, ten teplý voňajúci vzduch je čoraz chladnejší a vlhkejší. Už je skoro dolu schádza po posledných schodíkoch a pred ním sú už len železné mreže pred ktorými stojí stráž. Prikázal im otvoriť zbrojnicu a všetky zbrane a zbroj rozdať vojakom, on sám zamieril ešte do klenotnice, kde skrýva svoje najväčšie poklady a artefakty, ktoré doteraz dokázal získať, určite sa mu teraz niektoré zídu. Áno presne toto hľadal. Kopija vládcu monštier, silný artefakt, ktorý zvýši útočnú silu jeho armády, čo sa teraz nesmierne hodí. Electra bude mať dnes v rukách silné artefakty. Aj svoju zbroj si musí zobrať, má ju tu vždy pripravenú, ale ešte musí dozbrojiť Electru, vie, že monštrá sa usadili niekde v horách takže čižmy horala budú určite fajn. Čo ešte by sa mohlo hodiť?...premýšľa a už aj mieri k truhlici a vyberá z nej pečatný prsteň horala...no jasné hovorí si v duchu...artefakty z kompletu horala budú dnes užitočné a ešte amulet slabosti nepriateľa, ktorý oslabí útok nepriateľa. Ešte vybrať správne zvitky a môže opustiť klenotnicu a zamieriť hore na nádvorie , kde ho už určite čaká zhromaždená armáda. Panovník oblečený v ligotavej zbroji vychádza na nádvorie, kde ho na jeho prekvapenie čaká Electra . Podíde k nemu bližšie ukloní sa a vraví. „Môj kráľ boli sme už veľmi blízko na to, aby sme to otočili tam kam si nás poslal a preto sme tu a vyrazíme spolu, potrebovali sme sa zbaviť nákladu, ktorý sme doniesli, aby nám nebol príťažou na našej ceste.“ Kráľ prikývol, oboznámil ju s cestou, ktorá ich čaká a podal jej artefakty a zvitky, aby sa mohla pripraviť. Electra celá napätá si vypočula kráľove slová a už premýšľa nad zaklínadlami, ktoré by mohla použiť. Kráľ ešte predsa opustil nádvorie a zamieril niekam do hradu. Mieri za svojou kráľovnou, musí sa s ňou predsa rozlúčiť. Kráľovná mlčky sedí na posteli v svojej komnate. Kráľ vošiel do komnaty a zamieril rovno ku svojej kráľovnej, ktorá sa mu hodila do náručia zo slzami v očiach. Ešte nikdy nemala taký strach ako teraz, ale kráľ ju upokojuje a uisťuje, že sa mu nič nestane a vrátia sa všetci v poriadku domov. Kráľ si sám nie je istý slovami, ktoré práve povedal, ale čo iné má v tejto situácii povedať, ešte nikdy v takej nebol a ani mu nič iné neostáva len sľúbiť, že sa mu nič nestane. Kráľovná sa upokojila a dala kráľovi bozk na rozlúčku. Kráľ sa otočil a zamieril na nádvorie, kde ho už čakala armáda a jeho kôň. Vysadol na koňa, po pravici jeho verná Electra a zavelil na pochod k Padovi, kde sa spoja a spolu zamieria k cieľu svojej misie, k arciruine plnej monštier a podivných bytostí, ktoré po celom svete roznášajú len strach a smrť. Kráľ sa ešte posledný krát otočil a zamával svojej kráľovnej, ktorá stála na balkóne svojej komnaty a odprevádzala ho pohľadom. Potom sa už pridal k svojej armáde na ceste za veľkým dobrodružstvom.
Armáda prechádzala kráľovstvom, ľudia ju vítali a želali jej veľa šťastia a dostatok síl na zdolanie zla, ktoré sídli v horách. Kráľ mlčky prijímal želania a gestá ľudí sústrediac sa už na to čo ich čaká. Konečne dorazili k Padovmu hradu, kde už je Pado s armádou pripravený a môžu sa spoločne bok po boku vydať oproti svojmu osudu. Teraz už spoločne pokračujú v ceste k úpätiu hory na ktorej je ich cieľ cesty. „K hore dorazíme niekedy na obed a potom náš ešte čaká výstup na horu .“ hovorí Pado, otočí sa v sedle a pohľadom skontroluje celú armádu. Hodiny sa blížia k poludniu a naši hrdinovia už vidia horský masív a horu najvyššie sa týčiacu nad všetky ostatné zahalenú do čudného oparu mrakov, hmly a dymu. „Tam je náš cieľ cesty.“ ukázal Pado práve na tú najvyššiu horu „Práve tam sídli to zlo, ktoré musíme zničiť.“ dokončil myšlienku a prikázal vojskám pridať do kroku. Je už celkom nedočkavý, už to raz zažil a tento krát chce uspieť tiež a zničiť ten brloh zla. Slnko bolo najvyššie keď dorazili k hore. Bol nádherný slnečný deň, deň stvorený na niečo úplne iné ako na taký boj, ktorý ich práve čaká. Zastavili sa. Rika sa zmocnil zvláštny pocit, pocit, ktorý sa miešal so vzrušením, odhodlaním ale aj strachom či obavami čo ich tam hore čaká. Chvíľu si oddýchnu, armáda je trošku unavená z pochodu takže sa občerstvia, aby mohli vyraziť na horu. Zosadnú z koňa. Teraz je ten správny čas pre kúzla a zaklínadlá, ktoré nám pomôžu na zdolanie nepriateľa. Electra a Ardanen sú pripravené a čakali len na pokyn od svojich vládcov, aby mohli použiť svoje zručnosti a zvitky, ktoré majú. Podišli na vyvýšeninu, aby mali celú armádu ako na dlani, rozložili svoje zvitky a začali prednášať mocné zaklínadlá, ktoré pomôžu armáde v boji proti monštrám. Nad armádou sa vznášali rôzne úkazy podobné dúhe plnej rôznych farieb, potom hmla ktorá padala na vojsko a tak prenášala silu kúziel na vojakov. Náhle všetko zmizlo, kúzla boli vyrieknuté a úspešné. Teraz sa môžu opäť vydať na poslednú časť svojej cesty. Ale pred tým ešte Riko predstúpil pred svoju armádu a hovorí „Dnes..dnes sa nám naskytla možnosť o ktorej sme doteraz počúvali len z rozprávania, možnosť zapísať sa veľkými písmenami do histórie ako tí, ktorí sa tiež postavili a čelili tomu najväčšiemu zlu, ktoré doposiaľ ľudstvo poznalo. Dnes sa z Vás stanú hrdinovia, hrdinovia čo zvíťazili a porazili to zlo. Spoločne ho určite porazíme a spoločne sa aj vrátime domov.“ Dopovedal Riko vysadol na koňa a podišiel k Padovi. „Tadiaľto.“ ukázal Pado na úzku cestu vedúcu na vrchol hory. Posledný úsek cesty je strmá úzka cestička oddeľujúca horu od hlbokej priepasti, ktorej dno bolo také hlboké, že ste nepočuli ani dopad kameňa na jej dno. Ako stúpali vyššie a vyššie pekný deň sa začal meniť, oblohu zatiahli čierne mraky z ktorých padal čierny dážď, bola tma skoro ako v noci , kone sa zabárali do blata po ktorom stekala čierna voda a blesky boli také oslnivé, že miestami sa zdalo, že je deň späť. „Už o nás vedia!“ vykríkol niekto. Náhle si to všetci uvedomili, že už nie sú sami a niekto ich pozoruje. Divné tiene sa mihotali medzi skalami, zatiaľ len potichu sledovali votrelca čo sa blíži k ich úkrytu. Dážď sa začal meniť na sneh, na sneh, ktorý pri dopade na čiernu zem menil svoju bielu farbu na čiernu. Ale armáda nespomaľuje, cítia, že už sú blízko. Vo vzduchu cítiť síru a dym. Vojská vystupujú z toho besnenia živlov. Nastane ticho, ticho až z neho nabiehajú zimomriavky. „Čo sa to deje?“ pýta sa Riko. „Neviem, ale neveští to nič dobré.“ odpovedá Pado. Postupujú ďalej, je zrejmé, že sú na vrchole hory. Zrazu sa dym rozplynie a pred nimi je to čo hľadali arciruina. Arciruina plná všelijakých divných tvorov. Ticho pominulo a zrazu bolo počuť neskutočný krik, hukot, kvílenie. Neznáme bytosti vyliezali zo svojich úkrytov a dávali o sebe vedieť. Rikom len tak trhlo, nič podobné v živote nevidel a nepočul. Pozrel na Pada, ktorý stál pokojne, ale zamyslene. Prvé rozkazy nenechajú na seba dlho čakať. „Ardanen si berie na starosť luky a kuše. Elfovia boli vždy veľmi zručný v práci s lukom. Obkľúčia celú ruinu a budú viesť prvý útok.“ kričí Pado, aby ho v tom hluku bolo počuť a Riko ho dopĺňa „ Electra povedie jazdu a bude to prvá pozemná vlna útoku na ruinu na jej prednú časť. Za ňou pôjdeme Pado a ja zo zvyškom armády, ale každý z inej strany, Pado sprava a ja zľava.“ Časti armád sa presúvajú na svoje pozície a monštier je čoraz viac a viac, vychádzajú zo stredu ruiny ako keby ich nebolo konca kraja. Luky sú na mieste a Ardanen pripravená. Riko a Pado sú tiež na miestach. Čakajú ešte na signál, ktorý už tiež prichádza a Electra je na svojom mieste a pripravená. Boj sa môže začať. Pado kývne rukou a Ardanen vydáva rozkaz na vyslanie šípov na ruinu. Šípov je toľko, že vytvorili obrovský mrak, ktorý sviští vzduchom a dopadá na ruinu a jej okolie. Prvé monštrá padajú mŕtve na zem. Luky a kuše nabíjajú opäť a znovu pália, ale to už aj monštrá zahájili útok a odpovedajú na útok, tiež posielajú spŕšku šípov na vojská útočníka. „Musíme zaútočiť.“ kričí Pado. Electra je už v pohybe a rúti sa na ruinu z jej prednej časti. Riko a Pado už tiež útočia a bijú jedno monštrum za druhým. Už sú za hradbami. Ardanen sa s lukmi posúva bližšie k ruine, ale luky teraz už nečakajú na jej rozkaz, strieľajú podľa svojho uváženia, aby netrafili svojich. Monštier ubúda a zdá sa, že víťazstvo je na dosah, ale tu sa zrazu vyroja z hlbín zeme ďalšie čudesné tvory silnejšie a väčšie ako tie doteraz. Armáda musí siahnuť na dno svojich síl, aby odvrátila tento mohutný útok. To už sa v ruine objavuje aj Ardanen zo svojou časťou armády a smrtiace šípy nenechajú nikoho nažive. Všetci udatne bojujú a nemyslia na nič iné len na porážku nepriateľa. Posledné monštrá padajú a nastáva ticho, počuť len vzlykot zranených vojakov, ktorých liečia doktori. „Kde je ?“ pýta sa Pado... „Kde je ich vládca, kde sa skrýva?“ opäť sa pýta Pado. Nikto mu však neodpovedá. Nikto nevie kde zmizol. Ale možno svitla nádej. Malá skupinka vojakov našla stopu smerujúcu po hrebeni hôr preč z hory. Vydali sa teda po tej stope, ale márne po niekoľkých pár metroch stopa končí, akoby sa pod zem prepadli. „Opäť nám zdrhol.“ smutne vraví Pado a rozhliada sa ešte raz po bojisku. „Pane.“ vraví ktosi „Útechou nám môžu byť aspoň poklady čo sme našli.“ dopĺňa vojak a ukazuje cestu do ruiny. Riko s Padom vchádzajú do útrob ruiny a smerujú k pokladu, ktorý ruina ukrývala. „Je tu nejaké zlato a kvalitné železo.“ hovorí vojak. „A čo čierne perly?“ zapojí sa Riko „Sú tu nejaké?“...vojak ukáže na truhlice na druhej strane veľkej sály a na tvári mu badať úsmev. „Áno pane aj tie sme našli a je ich v skutky požehnane.“Podídu ku truhliciam plných perál. „Tak to je slušný úlovok.“ odvrkne Pado, ktorý je stále nahnevaný, že nám vládca monštier unikol. „Naložte to všetko nosičom a pripravte sa na návrat domov, nemá zmysel tu ďalej ostávať, ten sa tu teraz neukáže.“ pozrie Riko na Pada a vydá sa hore na povrch. Hore už Ardanen s Electrou zhromažďujú armádu a pripravujú ju na odchod. „Pane žiadne straty na životoch, všetci sa vraciame domov.“ hlási Electra a cvála dopredu ku Ardanen, čaká ich ešte jedna úloha a to zničiť arciruinu mohutným kúzlom. Posledný vojak opúšťa ruinu. Pado z Rikom sa pridávajú ku Electre s Ardanen a budú sa dívať ako ruina zmizne z povrchu zemského. Vojvodkyne začínajú hovoriť kúzlo... vietor sa dvíha, vytvára víchricu okolo ruiny a tá za mohutného hluku v tej víchrici mizne a nezostáva po nej ani len kamienok. Všetci štyria sa pobrali za armádou a smerujú domov. Na ceste ich pozdravujú ľudia z kráľovstva a oslavujú zničenie monštier. „Naspäť nám cesta ubehla nejako rýchlejšie a už stojíme pri tvojom hrade Pado. Ďakujem ti za dnešné dobrodružstvo.“ usmial sa Riko, pozdravil sa s Padom a vyrazil na cestu za svojou kráľovnou, ktorá už určite počula zvesť o ich víťazstve a čaká ho kedy sa vráti. Posledný kopec a za ním už bude vidieť hrad. Riko cvála dopredu a už ani necíti únavu z boja, je doma a kráľovná ho čaká na nádvorí. Zoskočí z koňa a tak ako sa ráno v objatí lúčili sa teraz zvítali, ale teraz sú to v očiach kráľovnej už slzy šťastia.
Riko vyšiel na jednu z veží svojho hradu z ktorej bol nádherný výhľad na krajinu široko ďaleko a zamyslel sa. „Niekde tam stále si a čakáš na svoju príležitosť opäť skúsiť zničiť náš svet. Kde si a kedy sa opäť objavíš?“ ....ale to už je priatelia iný príbeh
Riko stál pred bránou svojho mohutného hradu a netrpezlivo čakal na príchod svojej armády na čele s Electrou, ktorá sa vracia z úspešnej výpravy. Chodí sem a tam občas zdvihne hlavu a pozrie do diaľky či už neuzrie víriaci sa prach spod kopýt koní vracajúcej sa armády. Stále nič, dlhšie už čakať nemôže, prikazuje vyslať posla k Electre, aby prišla rovno k Padovmu hradu. Zbrojnošovi prikázal zhromaždiť armádu, ktorá je bojaschopná a sám kráľ zamieril po točitom schodisku niekam dolu do útrob hradu. Mieril do zbrojnice. Ako ide nižšie a nižšie po schodoch cíti ako sa mení vzduch, ten teplý voňajúci vzduch je čoraz chladnejší a vlhkejší. Už je skoro dolu schádza po posledných schodíkoch a pred ním sú už len železné mreže pred ktorými stojí stráž. Prikázal im otvoriť zbrojnicu a všetky zbrane a zbroj rozdať vojakom, on sám zamieril ešte do klenotnice, kde skrýva svoje najväčšie poklady a artefakty, ktoré doteraz dokázal získať, určite sa mu teraz niektoré zídu. Áno presne toto hľadal. Kopija vládcu monštier, silný artefakt, ktorý zvýši útočnú silu jeho armády, čo sa teraz nesmierne hodí. Electra bude mať dnes v rukách silné artefakty. Aj svoju zbroj si musí zobrať, má ju tu vždy pripravenú, ale ešte musí dozbrojiť Electru, vie, že monštrá sa usadili niekde v horách takže čižmy horala budú určite fajn. Čo ešte by sa mohlo hodiť?...premýšľa a už aj mieri k truhlici a vyberá z nej pečatný prsteň horala...no jasné hovorí si v duchu...artefakty z kompletu horala budú dnes užitočné a ešte amulet slabosti nepriateľa, ktorý oslabí útok nepriateľa. Ešte vybrať správne zvitky a môže opustiť klenotnicu a zamieriť hore na nádvorie , kde ho už určite čaká zhromaždená armáda. Panovník oblečený v ligotavej zbroji vychádza na nádvorie, kde ho na jeho prekvapenie čaká Electra . Podíde k nemu bližšie ukloní sa a vraví. „Môj kráľ boli sme už veľmi blízko na to, aby sme to otočili tam kam si nás poslal a preto sme tu a vyrazíme spolu, potrebovali sme sa zbaviť nákladu, ktorý sme doniesli, aby nám nebol príťažou na našej ceste.“ Kráľ prikývol, oboznámil ju s cestou, ktorá ich čaká a podal jej artefakty a zvitky, aby sa mohla pripraviť. Electra celá napätá si vypočula kráľove slová a už premýšľa nad zaklínadlami, ktoré by mohla použiť. Kráľ ešte predsa opustil nádvorie a zamieril niekam do hradu. Mieri za svojou kráľovnou, musí sa s ňou predsa rozlúčiť. Kráľovná mlčky sedí na posteli v svojej komnate. Kráľ vošiel do komnaty a zamieril rovno ku svojej kráľovnej, ktorá sa mu hodila do náručia zo slzami v očiach. Ešte nikdy nemala taký strach ako teraz, ale kráľ ju upokojuje a uisťuje, že sa mu nič nestane a vrátia sa všetci v poriadku domov. Kráľ si sám nie je istý slovami, ktoré práve povedal, ale čo iné má v tejto situácii povedať, ešte nikdy v takej nebol a ani mu nič iné neostáva len sľúbiť, že sa mu nič nestane. Kráľovná sa upokojila a dala kráľovi bozk na rozlúčku. Kráľ sa otočil a zamieril na nádvorie, kde ho už čakala armáda a jeho kôň. Vysadol na koňa, po pravici jeho verná Electra a zavelil na pochod k Padovi, kde sa spoja a spolu zamieria k cieľu svojej misie, k arciruine plnej monštier a podivných bytostí, ktoré po celom svete roznášajú len strach a smrť. Kráľ sa ešte posledný krát otočil a zamával svojej kráľovnej, ktorá stála na balkóne svojej komnaty a odprevádzala ho pohľadom. Potom sa už pridal k svojej armáde na ceste za veľkým dobrodružstvom.
Armáda prechádzala kráľovstvom, ľudia ju vítali a želali jej veľa šťastia a dostatok síl na zdolanie zla, ktoré sídli v horách. Kráľ mlčky prijímal želania a gestá ľudí sústrediac sa už na to čo ich čaká. Konečne dorazili k Padovmu hradu, kde už je Pado s armádou pripravený a môžu sa spoločne bok po boku vydať oproti svojmu osudu. Teraz už spoločne pokračujú v ceste k úpätiu hory na ktorej je ich cieľ cesty. „K hore dorazíme niekedy na obed a potom náš ešte čaká výstup na horu .“ hovorí Pado, otočí sa v sedle a pohľadom skontroluje celú armádu. Hodiny sa blížia k poludniu a naši hrdinovia už vidia horský masív a horu najvyššie sa týčiacu nad všetky ostatné zahalenú do čudného oparu mrakov, hmly a dymu. „Tam je náš cieľ cesty.“ ukázal Pado práve na tú najvyššiu horu „Práve tam sídli to zlo, ktoré musíme zničiť.“ dokončil myšlienku a prikázal vojskám pridať do kroku. Je už celkom nedočkavý, už to raz zažil a tento krát chce uspieť tiež a zničiť ten brloh zla. Slnko bolo najvyššie keď dorazili k hore. Bol nádherný slnečný deň, deň stvorený na niečo úplne iné ako na taký boj, ktorý ich práve čaká. Zastavili sa. Rika sa zmocnil zvláštny pocit, pocit, ktorý sa miešal so vzrušením, odhodlaním ale aj strachom či obavami čo ich tam hore čaká. Chvíľu si oddýchnu, armáda je trošku unavená z pochodu takže sa občerstvia, aby mohli vyraziť na horu. Zosadnú z koňa. Teraz je ten správny čas pre kúzla a zaklínadlá, ktoré nám pomôžu na zdolanie nepriateľa. Electra a Ardanen sú pripravené a čakali len na pokyn od svojich vládcov, aby mohli použiť svoje zručnosti a zvitky, ktoré majú. Podišli na vyvýšeninu, aby mali celú armádu ako na dlani, rozložili svoje zvitky a začali prednášať mocné zaklínadlá, ktoré pomôžu armáde v boji proti monštrám. Nad armádou sa vznášali rôzne úkazy podobné dúhe plnej rôznych farieb, potom hmla ktorá padala na vojsko a tak prenášala silu kúziel na vojakov. Náhle všetko zmizlo, kúzla boli vyrieknuté a úspešné. Teraz sa môžu opäť vydať na poslednú časť svojej cesty. Ale pred tým ešte Riko predstúpil pred svoju armádu a hovorí „Dnes..dnes sa nám naskytla možnosť o ktorej sme doteraz počúvali len z rozprávania, možnosť zapísať sa veľkými písmenami do histórie ako tí, ktorí sa tiež postavili a čelili tomu najväčšiemu zlu, ktoré doposiaľ ľudstvo poznalo. Dnes sa z Vás stanú hrdinovia, hrdinovia čo zvíťazili a porazili to zlo. Spoločne ho určite porazíme a spoločne sa aj vrátime domov.“ Dopovedal Riko vysadol na koňa a podišiel k Padovi. „Tadiaľto.“ ukázal Pado na úzku cestu vedúcu na vrchol hory. Posledný úsek cesty je strmá úzka cestička oddeľujúca horu od hlbokej priepasti, ktorej dno bolo také hlboké, že ste nepočuli ani dopad kameňa na jej dno. Ako stúpali vyššie a vyššie pekný deň sa začal meniť, oblohu zatiahli čierne mraky z ktorých padal čierny dážď, bola tma skoro ako v noci , kone sa zabárali do blata po ktorom stekala čierna voda a blesky boli také oslnivé, že miestami sa zdalo, že je deň späť. „Už o nás vedia!“ vykríkol niekto. Náhle si to všetci uvedomili, že už nie sú sami a niekto ich pozoruje. Divné tiene sa mihotali medzi skalami, zatiaľ len potichu sledovali votrelca čo sa blíži k ich úkrytu. Dážď sa začal meniť na sneh, na sneh, ktorý pri dopade na čiernu zem menil svoju bielu farbu na čiernu. Ale armáda nespomaľuje, cítia, že už sú blízko. Vo vzduchu cítiť síru a dym. Vojská vystupujú z toho besnenia živlov. Nastane ticho, ticho až z neho nabiehajú zimomriavky. „Čo sa to deje?“ pýta sa Riko. „Neviem, ale neveští to nič dobré.“ odpovedá Pado. Postupujú ďalej, je zrejmé, že sú na vrchole hory. Zrazu sa dym rozplynie a pred nimi je to čo hľadali arciruina. Arciruina plná všelijakých divných tvorov. Ticho pominulo a zrazu bolo počuť neskutočný krik, hukot, kvílenie. Neznáme bytosti vyliezali zo svojich úkrytov a dávali o sebe vedieť. Rikom len tak trhlo, nič podobné v živote nevidel a nepočul. Pozrel na Pada, ktorý stál pokojne, ale zamyslene. Prvé rozkazy nenechajú na seba dlho čakať. „Ardanen si berie na starosť luky a kuše. Elfovia boli vždy veľmi zručný v práci s lukom. Obkľúčia celú ruinu a budú viesť prvý útok.“ kričí Pado, aby ho v tom hluku bolo počuť a Riko ho dopĺňa „ Electra povedie jazdu a bude to prvá pozemná vlna útoku na ruinu na jej prednú časť. Za ňou pôjdeme Pado a ja zo zvyškom armády, ale každý z inej strany, Pado sprava a ja zľava.“ Časti armád sa presúvajú na svoje pozície a monštier je čoraz viac a viac, vychádzajú zo stredu ruiny ako keby ich nebolo konca kraja. Luky sú na mieste a Ardanen pripravená. Riko a Pado sú tiež na miestach. Čakajú ešte na signál, ktorý už tiež prichádza a Electra je na svojom mieste a pripravená. Boj sa môže začať. Pado kývne rukou a Ardanen vydáva rozkaz na vyslanie šípov na ruinu. Šípov je toľko, že vytvorili obrovský mrak, ktorý sviští vzduchom a dopadá na ruinu a jej okolie. Prvé monštrá padajú mŕtve na zem. Luky a kuše nabíjajú opäť a znovu pália, ale to už aj monštrá zahájili útok a odpovedajú na útok, tiež posielajú spŕšku šípov na vojská útočníka. „Musíme zaútočiť.“ kričí Pado. Electra je už v pohybe a rúti sa na ruinu z jej prednej časti. Riko a Pado už tiež útočia a bijú jedno monštrum za druhým. Už sú za hradbami. Ardanen sa s lukmi posúva bližšie k ruine, ale luky teraz už nečakajú na jej rozkaz, strieľajú podľa svojho uváženia, aby netrafili svojich. Monštier ubúda a zdá sa, že víťazstvo je na dosah, ale tu sa zrazu vyroja z hlbín zeme ďalšie čudesné tvory silnejšie a väčšie ako tie doteraz. Armáda musí siahnuť na dno svojich síl, aby odvrátila tento mohutný útok. To už sa v ruine objavuje aj Ardanen zo svojou časťou armády a smrtiace šípy nenechajú nikoho nažive. Všetci udatne bojujú a nemyslia na nič iné len na porážku nepriateľa. Posledné monštrá padajú a nastáva ticho, počuť len vzlykot zranených vojakov, ktorých liečia doktori. „Kde je ?“ pýta sa Pado... „Kde je ich vládca, kde sa skrýva?“ opäť sa pýta Pado. Nikto mu však neodpovedá. Nikto nevie kde zmizol. Ale možno svitla nádej. Malá skupinka vojakov našla stopu smerujúcu po hrebeni hôr preč z hory. Vydali sa teda po tej stope, ale márne po niekoľkých pár metroch stopa končí, akoby sa pod zem prepadli. „Opäť nám zdrhol.“ smutne vraví Pado a rozhliada sa ešte raz po bojisku. „Pane.“ vraví ktosi „Útechou nám môžu byť aspoň poklady čo sme našli.“ dopĺňa vojak a ukazuje cestu do ruiny. Riko s Padom vchádzajú do útrob ruiny a smerujú k pokladu, ktorý ruina ukrývala. „Je tu nejaké zlato a kvalitné železo.“ hovorí vojak. „A čo čierne perly?“ zapojí sa Riko „Sú tu nejaké?“...vojak ukáže na truhlice na druhej strane veľkej sály a na tvári mu badať úsmev. „Áno pane aj tie sme našli a je ich v skutky požehnane.“Podídu ku truhliciam plných perál. „Tak to je slušný úlovok.“ odvrkne Pado, ktorý je stále nahnevaný, že nám vládca monštier unikol. „Naložte to všetko nosičom a pripravte sa na návrat domov, nemá zmysel tu ďalej ostávať, ten sa tu teraz neukáže.“ pozrie Riko na Pada a vydá sa hore na povrch. Hore už Ardanen s Electrou zhromažďujú armádu a pripravujú ju na odchod. „Pane žiadne straty na životoch, všetci sa vraciame domov.“ hlási Electra a cvála dopredu ku Ardanen, čaká ich ešte jedna úloha a to zničiť arciruinu mohutným kúzlom. Posledný vojak opúšťa ruinu. Pado z Rikom sa pridávajú ku Electre s Ardanen a budú sa dívať ako ruina zmizne z povrchu zemského. Vojvodkyne začínajú hovoriť kúzlo... vietor sa dvíha, vytvára víchricu okolo ruiny a tá za mohutného hluku v tej víchrici mizne a nezostáva po nej ani len kamienok. Všetci štyria sa pobrali za armádou a smerujú domov. Na ceste ich pozdravujú ľudia z kráľovstva a oslavujú zničenie monštier. „Naspäť nám cesta ubehla nejako rýchlejšie a už stojíme pri tvojom hrade Pado. Ďakujem ti za dnešné dobrodružstvo.“ usmial sa Riko, pozdravil sa s Padom a vyrazil na cestu za svojou kráľovnou, ktorá už určite počula zvesť o ich víťazstve a čaká ho kedy sa vráti. Posledný kopec a za ním už bude vidieť hrad. Riko cvála dopredu a už ani necíti únavu z boja, je doma a kráľovná ho čaká na nádvorí. Zoskočí z koňa a tak ako sa ráno v objatí lúčili sa teraz zvítali, ale teraz sú to v očiach kráľovnej už slzy šťastia.
Riko vyšiel na jednu z veží svojho hradu z ktorej bol nádherný výhľad na krajinu široko ďaleko a zamyslel sa. „Niekde tam stále si a čakáš na svoju príležitosť opäť skúsiť zničiť náš svet. Kde si a kedy sa opäť objavíš?“ ....ale to už je priatelia iný príbeh
Re: Blahobřejeme Pado a riko2!
Kamaráde,krásná povídka..musím říct,že jsi to napsal moc hezky!
Re: Blahobřejeme Pado a riko2!
Děkujeme za skvělou povídku! Odměna byla vydána.